Začala sa prvá etapa archeologického výskumu miesta spravodlivosti z minulosti
V dňoch 25. až 29. augusta 2025 sa na kopci Pod vŕškom v Stupave uskutočnila prvá etapa archeologického výskumu zaniknutej šibenice. Výskum vedie Katedra archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave a Trnave. Napriek tomu, že ide len o úvodnú fázu bádania, už teraz sa podarilo zachytiť základy časti architektúry, ktoré predbežne potvrdzujú historické využitie lokality ako popravišťa.
Výskum v Stupave nadviazal na predchádzajúce úspešné aktivity katedry, predovšetkým na výskum šibenice v Holíči, ktorý priniesol komplexnejšie poznatky o podobe a fungovaní podobných stavieb. Vzniká tak jedinečný základ pre porovnanie viacerých lokalít a hlbšie pochopenie dejín trestného práva na Záhorí.
Počas augustových dní boli realizované dve sondy, v ktorých sa podarilo zachytiť murované základy. Tieto prvé nálezy poskytujú cenné informácie o stavebnom riešení a zároveň naznačujú, akú podobu mohla mať celá konštrukcia. Ich rozsah a interpretácia však budú predmetom ďalších etáp výskumu. Cieľom je odhaliť nielen samotnú architektúru, ale aj súvislosti so spoločenským a právnym životom v období, keď bola šibenica aktívne využívaná.
Projekt nesie názov „Stopy minulosti cez Holíčsku šibenicu. Vedecké poznanie a kultúrna pamäť regiónu Záhorie“ a je financovaný z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR. Zameriava sa na výskum miest, ktoré sú späté s výkonom súdnictva a trestania, a prispieva k uchovávaniu kultúrnej pamäte regiónu. Okrem archeologických sond sa v ďalších fázach predpokladá aj systematické bádanie archívnych prameňov, ktoré umožnia doplniť a rozšíriť poznatky získané v teréne.
Výskum stupavskej šibenice sa týmto krokom len začal a jeho pokračovanie sa plánuje aj v roku 2026. Očakáva sa rozšírenie výkopových prác, spracovanie získaných nálezov a ich prepojenie s historickými dokumentmi. Výsledky budú postupne publikované a sprístupňované odbornej i laickej verejnosti prostredníctvom prednášok, výstav a popularizačných textov. Výskum tak prispeje nielen k rozšíreniu vedeckého poznania, ale aj k zviditeľneniu významných, no často zabúdaných lokalít v rámci kultúrneho dedičstva Záhoria.
Text: Stanislava Bönde Gogová, Daniel Bešina
Fotky: Daniel Bešina, Peter Kubička
